V muzikoterapii sa často stretávame s nástrojmi pochádzajúcimi z rôznych kultúr, prírodných materiálov, alebo špeciálne skonštruovanými pre terapeutické účely. Hra na hudobné nástroje je v muzikoterapii jedným z najdôležitejších aktívnych prvkov. Zatiaľ čo pasívna muzikoterapia, ktorú so žiakmi tiež vykonávame spočíva v počúvaní – kde žiaci pri relaxácii ležia, aktívna hra zapája žiakov komplexne – fyzicky, emocionálne, mentálne aj sociálne.
Veľkou výhodou muzikoterapie je, že žiak nemusí vedieť hrať na žiadny nástroj a nemusí poznať noty. Cieľom nie je estetický výkon, ale proces tvorby, zážitok, sebavyjadrenie a terapeutický účinok. Pri práci so žiakmi využívame v muzikoterapii špecifické hudobné nástroje, z ktorých mnohé majú intuitívne ovládanie, alebo vydávajú silné vibrácie. Zoznamovanie sa s netradičnými hudobnými nástrojmi je pre žiakov na muzikoterapii fascinujúci proces. Keďže ide o nástroje, ktoré bežne nevidia v hudobninách ani v školských učebniach hudobnej výchovy, odbúravajú sa pri nich obavy z „chybného hrania“ či výkonu. Každý netradičný nástroj v sebe ukrýva nejaké prekvapenie – iný tvar, špecifický materiál, neočakávaný spôsob hry, alebo silné vibrácie a práve to našich žiakov na muzikoterapii najviac fascinuje.
Mgr. Mária Maďarová